Fotky ako dôkazový materiál

Klienti považujú za samozrejmé, že pokiaľ si objednajú služby súkromného detektíva, výsledkom jeho práce budú fotografie sledovanej osoby.

Zároveň sa zvykne automaticky predpokladať, že fotky vytvorené licencovaným detektívom, sú zákonne získaným dôkazom a môžu sa bez problémov použiť na súdne alebo správne účely.

 

Môže teda súkromný detektív niekoho fotiť?

Odpoveď je jednoznačná - nie, nemôže. Ale bežne sa to robí.

 

Zánonné obmedzenia detektívnej služby v zákone o SBS:

§ 59 Obmedzenie činnosti detektívnej služby

(1)

Detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných práv chránených zákonom33) ->

 

33) Napríklad § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. ->

 

Ochrana osobnosti

§ 11

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

 

§ 12

(1)

Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

 

 

Z toho vyplýva, že súkromný detektív má zo zákona zakázané fotografovať akúkoľvek osobu bez jej súhlasu.

 

 

Toto zákonné obmedzenie bolo potvrdené aj Najvýšším súdom SR, ktorý riešil odvolanie detektívnej kancelárie, ktorá za vytváranie fotografií pri výkone služby dostala pokutu vo výške 1500€. 

Podrobnosti nájdete v nasledujúcom odkaze: rozhodnutie súdu

 

 

Pokiaľ je to zakázané, prečo sa to bežne robí?

V prvom rade treba povedať, že súdy môžu prihliadať iba na dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom[1].

Napriek tomu sa fotky bežne využívajú a veľakrát klientovi pomôžu dosiahnuť jeho cieľ. Už sme prispeli k pokutovaniu na čierno podnikajúcich robotníkov, boli sme svedkami toho, keď pri rozvode prihliadali na nahrávku zo skrytého diktafónu a mnohých ďalších situácií, kedy sa na zákonnosť použitého dôkazu nehľadelo. 

V zásade možno povedať, že sudca alebo iný správny orgán, sú tiež iba ľudia, ktorí sa snažia prikloniť na stranu evidentne poškodenej osoby. V takom prípade sa na nezákonne získaný dôkaz prihliada, hoci by sa nemalo.

 

Ďalším dôvodom, prečo sa fotky pri výkone detektívnej služby bežne používajú, je fakt, že veľa klientov chce tieto dôkazy iba pre vlasnú potrebu. Jednoducho chcú mať dôkaz, kto môže za rozpad manželstva, kto klame a kto je ten dobrý.

 

Vytváranie fotografií je preto otázkou dôvery medzi klientom a súkromným detektívom.

 

 

 


[1] Súd by nemal automaticky odmietnuť dôkaz získaný nezákonným spôsobom, ale by mal najskôr vykonať test proporcionality. V rámci testu zhodnotí, či má v danom prípade prednosť ochrana súkromia nahrávanej osoby alebo právo na spravodlivý proces druhej strany.